Elza radí NÁJDETE AJ NA Hero Hero
Vedecky podložené vedomosti a tipy
obohatené o vlastné skúsenosti
veterinárky, majiteľky a chovateľky psov v jednej osobe.
kvalitne, odborne a láskavo
Pre všetkých uvedomelých psíčkarov, ktorí chcú vedieť o zdraví svojich psov viac.
obohatené o vlastné skúsenosti
veterinárky, majiteľky a chovateľky psov v jednej osobe.
kvalitne, odborne a láskavo
Pre všetkých uvedomelých psíčkarov, ktorí chcú vedieť o zdraví svojich psov viac.
Na mojom Herohero nájdete:
Všetci odberatelia zároveň automaticky získajú 20% zľavu na moje produkty (knihy, printy...) i online konzultácie.
- pravidelnú rubriku "Čo robiť, keď...?",
v ktorej sa dozviete, ako konať v rôznych situáciách, ktoré vás v živote so psom isto postretnú - detailnejšie informácie o rôznych ochoreniach a zdravotných problémoch psov
- články zatriedené v rôznych tematických okruhoch dostupné i v audio podobe
- porovnania výrobkov
- bezplatné rýchle konzultácie pre všetkých odberateľov
- Coffe TALKs - uvoľnené videocasty/podcasty na vybrané témy
- Podaj labku - rubrika venovaná témam chovu psov vo verejnom priestore a vzťahu ľudí, detí a psov
Všetci odberatelia zároveň automaticky získajú 20% zľavu na moje produkty (knihy, printy...) i online konzultácie.
obsah
PREVENCIA
Nástup chladnejšieho jesenného počasia si mnohí spájajú so začiatkom obdobia chorôb. Minimálne u ľudí to tak viac-menej býva. Choroby prirodzene nikoho nebavia, a preto sa ľudia snažia všemožnými spôsobmi predísť nakazeniu. Či už ide o babské recepty - čaje, tinktúry... - alebo komerčné výživové doplnky so "zaručene" pozitívnym vplyvom na imunitu, berieme všetko. Byť chorý sa jednoducho nevypláca.
Tento prístup však v mnohých majiteľoch psov vyvoláva otázku:
Netreba počas tohto obdobia podporiť imunitu aj u našich štvornohých kamarátov?
V tomto článku sa spolu pozrieme na to:
Viac sa dočítaš TU.
Tento prístup však v mnohých majiteľoch psov vyvoláva otázku:
Netreba počas tohto obdobia podporiť imunitu aj u našich štvornohých kamarátov?
V tomto článku sa spolu pozrieme na to:
- prečo u psov podporovať funkciu imunitného systému?
- ako u psov dlhodobo a udržateľne podporovať imunitu?
- kedy u psov podporovať imunitu?
- u ktorých psov NEpodporovať ich obranyschopnosť?
- má zmysel podávať psom prípravky na podporu imunity?
Viac sa dočítaš TU.
ČO ROBIŤ, KEĎ...?
Čo robiť, keď na psovi nájdete kliešťa?
V tomto článku nájdete odpovede na tieto otázky:
Viac sa dočítaš TU.
- Čo robiť, keď psovi nájdem v kožuchu neprisatého a živého kliešťa?
- môžem dať takéhoto kliešťa vyšetriť, či nie je prenášačom kliešťami prenosných ochorení?
- Čo robiť, keď nájdem na psovi prisatého a živého kliešťa?
- ako vybrať kliešťa?
- čo robiť, ak "zatrhnem hlavičku" kliešťa?
- Čo robiť, keď nájdem na psovi prisatého mŕtveho kliešťa?
Viac sa dočítaš TU.
ČO ROBIŤ, KEĎ PES UHRYZNE ČLOVEKA?
„Nemusíte sa báť, on nič neurobí…“
„Ešte nikdy v živote nikoho nepohrýzol!“
„Pes, ktorý šteká, nehryzie.“
Poznáš tieto vety? Často práve ony paradoxne predchádzajú útoku psa.
Ľudia sa ma často pýtajú, či Elza hryzie, keď ju chcú pohladkať. (Nepýtajú sa, či môžu, ale či hryzie.) Moja ironická odpoveď znie: „Hryzie – granule a zlých ľudí.“ Až raz pohrýzla mňa. Omylom. Pri hre... ale tiekla krv.
Je takmer neuveriteľné, že za celý môj doterajší život a prax ma pes pohrýzol iba dvakrát – a v oboch prípadoch to bol môj vlastný pes, ktorý bol navyše mimoriadne submisívny vo svojich prejavoch. Presne ten typ psa, o ktorom by ste si povedali: „On je dobrý, on nikomu neublíži.“
A vždy šlo o nešťastnú náhodu. A práve o tom to je.
Nikto sa nemôže ani nedokáže stopercentne zaručiť, že jeho pes v určitej situácii neuhryzne – či už zámerne, alebo omylom. Môže to byť v snahe získať korisť, hračku, alebo si len bráni svoje hranice.
Pes je zviera. Koná pudovo, nekomunikuje verbálne a má veľké, ostré zuby určené na hryzenie, drvenie a trhanie koristi i nepriateľa.
ČO SA V ČLÁNKU DOZVIEŠ?
Viac sa dočítaš TU.
„Ešte nikdy v živote nikoho nepohrýzol!“
„Pes, ktorý šteká, nehryzie.“
Poznáš tieto vety? Často práve ony paradoxne predchádzajú útoku psa.
Ľudia sa ma často pýtajú, či Elza hryzie, keď ju chcú pohladkať. (Nepýtajú sa, či môžu, ale či hryzie.) Moja ironická odpoveď znie: „Hryzie – granule a zlých ľudí.“ Až raz pohrýzla mňa. Omylom. Pri hre... ale tiekla krv.
Je takmer neuveriteľné, že za celý môj doterajší život a prax ma pes pohrýzol iba dvakrát – a v oboch prípadoch to bol môj vlastný pes, ktorý bol navyše mimoriadne submisívny vo svojich prejavoch. Presne ten typ psa, o ktorom by ste si povedali: „On je dobrý, on nikomu neublíži.“
A vždy šlo o nešťastnú náhodu. A práve o tom to je.
Nikto sa nemôže ani nedokáže stopercentne zaručiť, že jeho pes v určitej situácii neuhryzne – či už zámerne, alebo omylom. Môže to byť v snahe získať korisť, hračku, alebo si len bráni svoje hranice.
Pes je zviera. Koná pudovo, nekomunikuje verbálne a má veľké, ostré zuby určené na hryzenie, drvenie a trhanie koristi i nepriateľa.
ČO SA V ČLÁNKU DOZVIEŠ?
- zásady prvej pomoci v prípade hryzného poranenia človeka psom
- riziká spojené s hryzným poranením
- legislatívne povinnosti majiteľov i veterinárov s ohľadom na túto problematiku
- zásady prevencie uhryznutia psom
Viac sa dočítaš TU.
ALERGIE
PARAZITY
PRAKTICKÉ RADY
OCHORENIA
FEMALE HEALTH
JAR SO PSOM
LETO SO PSOM
JESEŇ SO PSOM
RECENZIE
Čo si o obsahu a službách Elza radí na Hero Hero myslia predplatitelia?
Prečo Hero hero?
17.4.2025
Pred siedmimi rokmi sa začal písať príbeh Elza radí. V tom čase som vôbec netušila, ako veľmi mi tá malá biela strapatá gulička s veľkými tmavými očkami zmení život. S nápadom založiť #dogblog na Instagrame prišla moja mladšia sestra. Vraj je to „cool“, či „in“, či ako sa tomu vtedy hovorilo. Máš psa? Založ mu profil. Zdieľaj jeho pekné fotky, tipy na výlety a spríjemňuj druhým deň pohľadom na chutného psa. Storky boli vtedy ešte relatívne novinkou, o reels a carouseloch sa nám ani nesnívalo. Nazvali sme ho 8_labiek. Pamätníci pamätajú.
Verte – neverte, ako veterinárka som dovtedy žila v akejsi uvedomelej bubline a myslela som si, že to, čo robím pre zdravie a pohodu psov v ambulancii, mi stačí. Ako som sa však postupne infiltrovala do psíčkarskej IG komunity, začala som si všímať, ako ľahko a rýchlo sa internetom šíria mýty a dezinformácie o zdraví a starostlivosti o psy. Písal sa rok 2018 – o COVID-e nebolo ani chýru, ani slychu – a tvoriť vzdelávací obsah na Instagrame ešte naozaj nebolo v móde. Napriek tomu začali vznikať prvé príspevky s označením #elzaradi.
Strih.
O sedem rokov neskôr sfukujem sviečku a teším sa z 10 000 sledovateľov. Z @8_labiek je @elza.radi, napísala som knihu, prednášala na viacerých seminároch, nahrala zopár podcastov. Vďaka tomuto profilu som osobne aj online spoznala množstvo úžasných a inšpiratívnych ľudí. A verím, že sme s Elzou pomohli nejednému psovi žiť zdravší, šťastnejší a pohodovejší život.
Pre niekoho je to smiešne nízke číslo. Keby som bola „jutjuberka“, tancujúca „tiktokerka“ alebo tvorila podcast, také číslo by som dosiahla za oveľa kratší čas. Ja som však introvert, nadšenec pre vedu, evidence-based medicínu, milovník faktov, vzdelávania a zvierat. Som veterinárka, nie influencerka. A pre mňa je predstava 10 000 organicky získaných ľudí, ktorí z vlastného presvedčenia klikli na tlačidlo Sledovať, priam neskutočná. Je to ocenenie mojej práce, energie a času, ktoré som do tohto profilu investovala.
A aj preto cítim, že je čas na zmenu.
Pred piatimi rokmi som odchádzala na materskú dovolenku s jasnou predstavou návratu do klinickej praxe štyri mesiace po pôrode. Naivka. Klinická prax je stále moja láska a môj aktuálny, hoci čiastočný, návrat do nej je pre mňa ako živá voda. Za tých päť rokov som však objavila nový rozmer svojho povolania – taký, ktorý má spoločenský presah a obrovskú osobnú hodnotu.
Ako ale skĺbiť rodičovstvo, klinickú prax, blogovanie, písanie kníh aj starostlivosť o seba tak, aby ma to neprevalcovalo a zároveň napĺňalo? Túto otázku si kladiem už niekoľko mesiacov. Doteraz bol tento profil mojou viac-menej voľnočasovou aktivitou. No cítim, že potrebujem svoj voľný čas tráviť aj inak – nie len čítaním štúdií, písaním článkov a odpovedaním na správy a komentáre. Chcem ho venovať sebe, nie druhým.
Zároveň sa však nechcem vzdať toho, čo tu za tých sedem rokov vzniklo. Moja hlava je bezodná studnica nápadov na články, témy, príspevky a knihy, ktoré nechcem držať len pre seba. Možno je to frustrácia z aktuálnej spoločenskej situácie, možno vyčerpanie z množstva neplatenej práce, ktorú ako žena a matka denne vykonávam. Možno je to dospelosť. Alebo (a asi najviac) trochu zo všetkého. Cítim, že na tvorbu pre druhých strácam motiváciu.
Nechápte ma zle – lajky, reposty, správy či komentáre sú skvelé a pre každého tvorcu dôležité. Sú formou uznania. Ale červenými srdiečkami nenakŕmim deti, nezaplatím si účasť na seminároch, ani hodinu fyzioterapie či sedenie so psychoterapeutkou. A tak som začala k tvorbe Elza radí pristupovať ako k práci.
Aj preto vidíte viac obsahu označeného #spolupraca. A viete čo? Funguje to! Vďaka nastaveniu hraníc radosť z tvorby zostáva a motivácia prichádza. No pri spoluprácach mi chýba voľnosť vlastnej tvorby „bez zadania“ – a preto som sa rozhodla založiť profil na Hero Hero.
Elza radí dospieva.
Neodchádzam z Instagramu. Stále tam budem zdieľať množstvo zaujímavých informácií o zdraví psov, zo života i z praxe. No tí, čo vyhľadávajú podrobnejšie evidence-based informácie, už nebudú musieť čakať, kým im ich algoritmus „vypľuje“ do feedu (ak vôbec), ale nájdu ich všetky pokope na stránke herohero.co/elzaradi. Jednoducho – vedecky podložené poznatky a tipy, obohatené o skúsenosti veterinárky, majiteľky a chovateľky psov v jednej osobe.
Staršie odborné príspevky z Instagramu zatiaľ nemažem, no je možné, že ich postupne presuniem. Rovnako už nemám kapacitu odpovedať na všetky otázky, ktoré mi od vás chodia do inboxu – a preto bude táto služba dostupná výhradne pre mojich Hero Hero podporovateľov.
Dúfam, že vás tieto zmeny neodradia od priazne, ktorú Elza radí venujete. Ja si ju veľmi vážim a som za ňu nesmierne vďačná. No chcem sa posúvať ďalej a poskytovať vám užitočné informácie v ešte kvalitnejšej podobe než doteraz – a to bez vašej podpory nepôjde.
Vaša Janka
(a Elza)
Pred siedmimi rokmi sa začal písať príbeh Elza radí. V tom čase som vôbec netušila, ako veľmi mi tá malá biela strapatá gulička s veľkými tmavými očkami zmení život. S nápadom založiť #dogblog na Instagrame prišla moja mladšia sestra. Vraj je to „cool“, či „in“, či ako sa tomu vtedy hovorilo. Máš psa? Založ mu profil. Zdieľaj jeho pekné fotky, tipy na výlety a spríjemňuj druhým deň pohľadom na chutného psa. Storky boli vtedy ešte relatívne novinkou, o reels a carouseloch sa nám ani nesnívalo. Nazvali sme ho 8_labiek. Pamätníci pamätajú.
Verte – neverte, ako veterinárka som dovtedy žila v akejsi uvedomelej bubline a myslela som si, že to, čo robím pre zdravie a pohodu psov v ambulancii, mi stačí. Ako som sa však postupne infiltrovala do psíčkarskej IG komunity, začala som si všímať, ako ľahko a rýchlo sa internetom šíria mýty a dezinformácie o zdraví a starostlivosti o psy. Písal sa rok 2018 – o COVID-e nebolo ani chýru, ani slychu – a tvoriť vzdelávací obsah na Instagrame ešte naozaj nebolo v móde. Napriek tomu začali vznikať prvé príspevky s označením #elzaradi.
Strih.
O sedem rokov neskôr sfukujem sviečku a teším sa z 10 000 sledovateľov. Z @8_labiek je @elza.radi, napísala som knihu, prednášala na viacerých seminároch, nahrala zopár podcastov. Vďaka tomuto profilu som osobne aj online spoznala množstvo úžasných a inšpiratívnych ľudí. A verím, že sme s Elzou pomohli nejednému psovi žiť zdravší, šťastnejší a pohodovejší život.
Pre niekoho je to smiešne nízke číslo. Keby som bola „jutjuberka“, tancujúca „tiktokerka“ alebo tvorila podcast, také číslo by som dosiahla za oveľa kratší čas. Ja som však introvert, nadšenec pre vedu, evidence-based medicínu, milovník faktov, vzdelávania a zvierat. Som veterinárka, nie influencerka. A pre mňa je predstava 10 000 organicky získaných ľudí, ktorí z vlastného presvedčenia klikli na tlačidlo Sledovať, priam neskutočná. Je to ocenenie mojej práce, energie a času, ktoré som do tohto profilu investovala.
A aj preto cítim, že je čas na zmenu.
Pred piatimi rokmi som odchádzala na materskú dovolenku s jasnou predstavou návratu do klinickej praxe štyri mesiace po pôrode. Naivka. Klinická prax je stále moja láska a môj aktuálny, hoci čiastočný, návrat do nej je pre mňa ako živá voda. Za tých päť rokov som však objavila nový rozmer svojho povolania – taký, ktorý má spoločenský presah a obrovskú osobnú hodnotu.
Ako ale skĺbiť rodičovstvo, klinickú prax, blogovanie, písanie kníh aj starostlivosť o seba tak, aby ma to neprevalcovalo a zároveň napĺňalo? Túto otázku si kladiem už niekoľko mesiacov. Doteraz bol tento profil mojou viac-menej voľnočasovou aktivitou. No cítim, že potrebujem svoj voľný čas tráviť aj inak – nie len čítaním štúdií, písaním článkov a odpovedaním na správy a komentáre. Chcem ho venovať sebe, nie druhým.
Zároveň sa však nechcem vzdať toho, čo tu za tých sedem rokov vzniklo. Moja hlava je bezodná studnica nápadov na články, témy, príspevky a knihy, ktoré nechcem držať len pre seba. Možno je to frustrácia z aktuálnej spoločenskej situácie, možno vyčerpanie z množstva neplatenej práce, ktorú ako žena a matka denne vykonávam. Možno je to dospelosť. Alebo (a asi najviac) trochu zo všetkého. Cítim, že na tvorbu pre druhých strácam motiváciu.
Nechápte ma zle – lajky, reposty, správy či komentáre sú skvelé a pre každého tvorcu dôležité. Sú formou uznania. Ale červenými srdiečkami nenakŕmim deti, nezaplatím si účasť na seminároch, ani hodinu fyzioterapie či sedenie so psychoterapeutkou. A tak som začala k tvorbe Elza radí pristupovať ako k práci.
Aj preto vidíte viac obsahu označeného #spolupraca. A viete čo? Funguje to! Vďaka nastaveniu hraníc radosť z tvorby zostáva a motivácia prichádza. No pri spoluprácach mi chýba voľnosť vlastnej tvorby „bez zadania“ – a preto som sa rozhodla založiť profil na Hero Hero.
Elza radí dospieva.
Neodchádzam z Instagramu. Stále tam budem zdieľať množstvo zaujímavých informácií o zdraví psov, zo života i z praxe. No tí, čo vyhľadávajú podrobnejšie evidence-based informácie, už nebudú musieť čakať, kým im ich algoritmus „vypľuje“ do feedu (ak vôbec), ale nájdu ich všetky pokope na stránke herohero.co/elzaradi. Jednoducho – vedecky podložené poznatky a tipy, obohatené o skúsenosti veterinárky, majiteľky a chovateľky psov v jednej osobe.
Staršie odborné príspevky z Instagramu zatiaľ nemažem, no je možné, že ich postupne presuniem. Rovnako už nemám kapacitu odpovedať na všetky otázky, ktoré mi od vás chodia do inboxu – a preto bude táto služba dostupná výhradne pre mojich Hero Hero podporovateľov.
Dúfam, že vás tieto zmeny neodradia od priazne, ktorú Elza radí venujete. Ja si ju veľmi vážim a som za ňu nesmierne vďačná. No chcem sa posúvať ďalej a poskytovať vám užitočné informácie v ešte kvalitnejšej podobe než doteraz – a to bez vašej podpory nepôjde.
Vaša Janka
(a Elza)
