kotercový kašeľ

Kotercový kašeľ je momentálne hádam najaktuálnejšia veterinárna téma medzi psíčkarmi. Mnoho majiteľov psov však stále vôbec netuší, že pes vie kašľať a ako taký kašeľ u psa vôbec vyzerá. Veľmi často sa stane, že majiteľ sa objednáva na termín k veterinárovi s takýmto popisom problému - pes zvracia bielu spenenú tekutinu a je smutnejší. V skutočnosti ale nezvracia. Ale poďme pekne po poriadku, ako to s tým kotercovým kašlom vlastne je?

---

ČO JE TO?

Kotercový kašeľ (v minulosti nazývaný aj “psincový”, anglicky “kennel cough”) je ľudový názov pre infekčný zápal horných dýchacích ciest psov (lat. laryngotracheitis, resp. tracheobronchitis).

pôvodca

Samotné pomenovanie “kotercový kašeľ” nepredstavuje ochorenie, ktoré by spôsoboval len jeden patogén, veľmi často ide o zmiešanú infekciu. V úvode ide spravidla o virózu (najčastejším patogénom je vírus parainfluenzy), ku ktorej sa časom pridáva bakteriálna infekcia (najčastejšie ide o baktériu Bordetella bronchiseptica). Treba si však uvedomiť, že nie každý kašeľ u psa je infekčného pôvodu. (pre viac info pozrite na mojom instagrame príspevok s názvom “srdce”)

šírenie

K prenosu ochorenia dochádza najmä vzduchom, čiže ide o tzv. kvapôčkovú infekciu, ale rizikové sú aj kontaminované predmety. Psy nemusia byť vo vzájomnom priamom kontakte. Rizikové sú miesta s vysokou koncentráciou psov - hotely pre psy, výstavy, prípadne sídliská a verejné výbehy. V takomto prípade stačí jeden kašľajúci pes a do pár dní Vám kašlú takmer všetky. Inkubačná doba je vysoko variabilná. V závislosti od zdroja (a pôvodcu) je uvádzaná v rozpätí od 2 do 14 dní. Závažnosť priebehu závisí od viacerých faktorov, ako to už pri respiračných ochoreniach poznáme - od sily imunity, infekčnej “nálože” pri nakazení či prítomnosti rizikových faktorov. Za rizikové skupiny psov považujeme najmä šteňatá, gravídne a laktujúce suky či staré a choré psy.

rizikové miesta z pohľadu šírenia kotercového kašľa

- výstavy
- súťaže
- hromadné akcie
- cvičiská
- verejné venčoviská/výbehy
- sídliská
- hotely pre psy
​- útulky

príznaky

Ako z názvu vyplýva, najtypickejším príznakom je kašeľ, pričom jeho charakter môže byť vysoko variabilný - od suchého dráždivého až po vlhký produktívny. Závisí to najmä od “koktejlu” patogénov, ktorý sa na rozvoji ochorenia u psa podieľa, a takisto na závažnosti a štádiu ochorenia (neliečené, resp. neadekvátne riešené prípady môžu prerásť až do zápalu pľúc). Zvýšenie telesnej teploty a nechutenstvo nemusia byť zakaždým prítomné, väčšinou sa s nimi stretávame u psov s bakteriálnym pôvodom infekcie a sú príznakom ťažšieho priebehu ochorenia.

skupiny psov s vyšším rizikom
​komplikovaného priebehu ochorenia

- šteňatá
- chovné suky
- staré psy
- chronicky choré psy
- obézne psy
- brachycefalické plemena psov

diagnostika

Základom je anamnéza (história problému) a klinické vyšetrenie psa. Ak na základe zistení veterinár vyhodnotí, že u daného pacienta ide pravdepodobne o infekčný kašeľ, vo väčšine prípadov nie je potrebné ďalšie vyšetrenie či stanovenie konkrétneho pôvodcu ochorenia. (tzn. že vylúči iné často závažnejšie príčiny kašľa u psov, resp. ich považuje za málo pravdepodobné) Ako sa totiž nižšie dočítate, prístup k terapii je zväčša jednotný, bez ohľadu na patogéna, ktorý infekciu spôsobil. V ťažších prípadoch môže veterinár okrem mikrobiologického vyšetrenia doplniť aj napríklad vyšetrenie krvi či RTG vyšetrenie hrudníka. Voľba kombinácie vyšetrení je individuálna, závisí od prípadu a rozhodnutia ošetrujúceho veterinára.

terapia

Základom je kľudový režim a podpora imunity (napr. imunoglukan, vitamín C). V závislosti od závažnosti priebehu a charakteru kašľa možno následne použiť protizápalové lieky, mukolytiká (lieky rozpúšťajúce hlien), antitusiká (v prípade suchého dráždivého kašľa) a v prípade bakteriálnej infekcie aj antibiotiká. Ja mám osobne na upokojenie dráždivého kašľa počas prvých dní terapie dobré skúsenosti s použitím antihistaminík. Psovi s kotercovým kašľom neuškodí ani kalciový sirup (pozor však na obsah umelých sladidiel v sirupoch pre ľudí, xylitol je pre psa toxický). O použití voľnopredajných liekov na terapiu kašľa u psa sa však vždy najskôr poraďte s Vašim veterinárom.

prevencia

Ako vždy je základom prevencie infekčných ochorení tzv. zdravý životný štýl. Za ten psí sme zodpovední my, majitelia. Čo to ale v “psej terminológii” znamená? Vyvážená strava (sem nepatria zvyšky od stola, údeniny, supermarketové krmivá, monotónna domáca strava typu “mäsko s ryžkou” ani nesprávne vyvážený BARF…), neprekrmovanie a udržiavanie dobrej fyzickej kondície, čo ide ruka v ruke s pravidelným a dostatočným pohybom. K nešpecifickej podpore imunity možno psovi dlhodobo podávať do kŕmenia rybí olej (zdroj omega 3 mastných kyselín) a v období zvýšeného rizika nakazenia nie je na škodu podávať psovi beta-glukany a probiotiká.
Pre naše šťastie, aj šťastie našich chlpáčov, máme na trhu dostupné vakcíny “proti kotercovému kašľu”. Do úvodzoviek to dávam preto, že (ako som už spomínala), kotercový kašeľ je pomenovanie veľkej skupiny infekcií horných dýchacích ciest u psov prejavujúcich sa kašľom, ktoré však môžu byť spôsobené rôznymi patogénmi. Je teda takmer nereálne a aj tak trochu zbytočné vytvoriť jednu vakcínu proti všetkým pôvodcom infekčného kašľa u psov. Vakcíny dostupné na našom trhu (aktuálne 3) navodia u psa imunitu proti psiemu vírusu parainfluenzy a baktérii Bordetella bronchiseptica (2 najčastejší pôvodcovia kotercového kašľu u psov). Ako to už je v dnešnej dobe moderné pri slove “očkovanie” sa ľuďom v hlavách vynára veľké množstvo otázok. Nižšie nájdete odpovede na tie najčastejšie:

Očkovanie - áno/nie?

Očkovanie proti kotercovému kašľu nepatrí medzi povinné očkovania, ale vysoko ho odporúčam najmä u všetkých rizikových skupín psov a psov so zvýšeným rizikom nákazy. Radíme sem teda šteňatá a mladé psy, staré psy, chovné suky, chronicky choré jedince, a to najmä psy s ochoreniami srdca a dýchacieho aparátu či brachycefalické plemená psov (s krátkym nosom). Zvýšené riziko nákazy je u psov, ktoré sú často v kontakte s druhými psami, tzn. psy v útulkoch (od toho vznikol ten názov “kotercový kašeľ”), psy v hoteloch pre psy (veľké množstvo hotelov si dáva očkovanie proti kotercovému kašľu ako podmienku pre ubytovanie psa u nich), psy chodiace na výstavy a cvičáky či iné spoločné chovateľské a výcvikové akcie, psy na sídliskách… U týchto všetkých jedincov je vzhľadom na rýchle šírenie tohto ochorenia vysoké riziko nákazy, pričom u psov z rizikových skupín hrozí, že priebeh bude ťažší, prípadne toto ochorenie spôsobí zhoršenie už existujúceho ochorenia. Ako to už s očkovaním všeobecne býva - nerobíme to len pre seba, ale robíme to aj pre druhých. V skupinách psov, kde je vysoké percento zaočkovanosti, je nízke riziko šírenia tohto ochorenia a tým pádom je zabezpečená aj ochrana zraniteľnejších jedincov. Myslite však na to, že očkovaný pes sa môže nakaziť iným patogénom, proti ktorému vakcína nefunguje. Preto je na mieste aj nešpecifická prevencia v podobe vyváženej stravy, adekvátneho pohybu, udržiavania zdravej kondície (obézne psy majú vyššie riziko ťažšieho priebehu a komplikácií) a nešpecifickej podpory imunity v podobe preventívneho podávania betaglukanu a probiotík, ktoré podporujú funkciu imunitného systému. Viac o podpore imunity nájdete v príspevku vo feede. A ozaj, ešte jedna vec, nezabúdajte, že prevencia je vždy lacnejšia a najmä bezpečnejšia ako terapia.

Kedy je najvhodnejšie ročné obdobie či vek psa na očkovanie?

V závislosti od použitej vakcíny trvá nástup imunity proti Bordetella bronchiseptica od 3 dní po 4 týždne, resp. proti vírusu parainfluenzy od 1 po 4 týždne. Vzhľadom na tieto skutočnosti odporúčame podať vakcínu cca 4 týždne pred predpokladaným vznikom rizika (tzn. pred výstavou, návštevou hotela pre psy, rizikovým obdobím…). Za rizikové obdobie pre akútne respiračné ochorenia sú všeobecne považované jar a jeseň. V prípade kotercového kašľa to však nie je také čierno biele. Rizikovým obdobím z pohľadu konania rizikových akcií je jednoznačne leto a akékoľvek prázdniny (áno, aj vianočné) - majitelia idú na dovolenky a psy z rôznych domácností sa stretávajú v hoteloch pre psy (princíp ako keď dáte v septembri deti do škôlky a neviete sa celú jeseň zbaviť kašľu a soplíkov). Čo sa veku psa týka, tak v závislosti od použitej vakcíny je minimálny vek pre jej podanie uvádzaný výrobcami 3 - 4 týždne veku šteniatka. Horná hranica stanovená nie je.

Aké sú riziká podania vakcíny proti kotercovému kašľu?

Túto vakcínu psy všeobecne dobre znášajú. Medzi najčastejšie prechodné vedľajšie účinky po podaní intranazálnej vakcíny (do nosa) patrí vodnatý výtok z nosa spojený s kýchaním, spravidla trvajúci 3-5, ojedinele 7 dní po očkovaní. Po subkutánnom podaní (pod kožu) vakcíny sa podobne ako pri iných vakcínach podaných týmto spôsobom môžeme stretnúť s pár dní trvajúcim bolestivým opuchom v mieste vpichu a zdurením, ktoré do pár týždňov odozneje. V oboch prípadoch môže byť pes 24 hodín po očkovaní ospalejší. Menej závažné alergické reakcie v podobe opuchu v tvárovej oblasti či zvracania sa vyskytujú veľmi ojedinele. O anafylaktickej reakcii na tieto vakcíny som ešte nepočula, čo však neznamená, že sa nemôže vytvoriť, osobne si však myslím, že výskyt takýchto reakcií je v tom prípade extrémne vzácny.
V ojedinelých prípadoch môže dôjsť po vakcinácii k rozvoju symptomatického ochorenia - tzn. že pes začne kašlať.
Pre riziká konkrétnych vakcín dostupných na našom trhu odporúčam kontaktovať svojho veterinára, resp. prečítať si ich príbalové letáky.

Ako dlho vydrží psovi imunita po prekonaní kotercového kašľa? Je potrebné ho po prekonaní ochorenia očkovať?

Vzhľadom na to, že príčinou kotercového kašľa môže byť viacero patogénov, nedá sa bez určenia pôvodcu zovšeobecniť, ako dlho je pes po prekonaní ochorenia imúnny. K typizácii pôvodcu sa pristupuje len ojedinele, nakoľko to pre úspešnú terapiu väčšinou nie je potrebné. Čo sa bakteriálnej infekcie baktériou Bordetella bronchiseptica týka, tak odborné zdroje uvádzajú, že pes je po jej prekonaní imúnny cca 1 rok. To zodpovedá aj postvakcinačnej imunite, pretože výrobcovia všetkých 3 vakcín dostupných na našom trhu odporúčajú každoročnú revakcináciu psov. Imunita psov si jednoducho nedokáže udržať “imunitnú pamäť” proti týmto patogénom na dlhšiu dobu.
Z rovnakého dôvodu, ako spomínam v úvode, sa neodporúčam spoliehať na postinfekčnú imunitu po prekonaní ochorenia. Pokiaľ nemáme čierne na bielom dokázané, že pes prekonal infekciu baktériou Bordetella bronchiseptica alebo virózu spôsobenú psím vírusom parainfluenzy (či kombinovanú infekciu), tak si nemôžeme byť istí, že sa pes po prekonaní ochorenia opäť nenakazí týmito patogénmi. Preto jednoznačne odporúčam očkovanie proti kotercovému kašľu aj u psov, ktorí ochorenie prekonali, najskôr 2 týždne po ukončení terapie.

Je nutné preočkovanie?

Imunita po očkovaní vydrží psovi cca 1 rok. Ak viete, že Váš pes je stále v rizikovej skupine (chovné psy, staré, psy, chronicky choré psy, brachycefalické plemená psov…) alebo je vystavovaný situáciám so zvýšeným rizikom nakazenia (výstavy, poľovačky, tréningy, výcvikové akcie, hromadné venčenie, hotely pre psy, sídliská…), v tom prípade odporúčam každoročné očkovanie. Dám Vám príklad priamo od seba, kým som chodila denne do práce a Elza tam chodila so mnou, očkovala som ju každoročne, keďže šatňu od čakárne delia len dvere a Elza s tými patogénmi bežne prichádzala do kontaktu. Akonáhle prišiel COVID a moja materská, ostali sme doma, nebývame na sídlisku a s druhými psami sa vo veľkom pravidelne nestretávame, preto som očkovanie v ten rok vynechala. Tento rok ju opäť zaočkujem, lebo sme znova začali chodiť do práce.

Ako dlho je pes infekčný?

Všeobecne je udávané, že pes je infekčný cca 10-14 dní od prepuknutia ochorenia. To je zároveň aj doba, počas ktorej by ste mali držať psa v izolácii mimo ostatné psy.

Môže toto ochorenie pri komplikáciách vyústiť v smrť?

Nie je to časté, ale v ojedinelých prípadoch najmä u rizikových psov môže buď neliečený kotercový kašeľ alebo jeho následky vyústiť vo vážnejšie zdravotné komplikácie, ktoré môžu skončiť fatálne. Ako príklad uvediem 2 prípady komplikovanejšieho priebehu kotercového kašľa. Oba psy boli neočkované, prvé bolo šteniatko, u ktorého majiteľka v úvode odmietala terapiu antibiotikami, hoci bola indikovaná. Nakoniec to skončilo tým, že šteniatku boli po 2 týždňoch antibiotiká nasadené a muselo ich brať cca mesiac. Okrem toho muselo pre zhoršujúci sa zdravotný stav podstúpiť aj endoskopické vyšetrenie horných dýchacích ciest (nutné vykonať v plnej narkóze). Ak by majiteľka antibiotiká u šteniatka v úvode neodmietala, je možné, že by po týždni riadnej terapie bolo kompletne vyliečené. Druhý prípad bol starší morbídne obézny pes. Zvýšenú záťaž respiračného aparátu nezvládlo jeho srdce...

Ďalšie informácie nájdeš na mojom instagrame elza.radi. Vo výbere stories s názvom "kotercový kašeľ" nájdeš napríklad aj to, aké vakcíny proti kotercovému kašľu sú u nás dostupné a ako prebieha taká vakcinácia intranazálnou vakcínou.