|
Ľudia často chodia za veterinárom s prosbou od “odčrevnenie” svojho psíka. Moju paničku to vždy rozosmeje. Viete, keby im splní ich želanie, tak by musela psíkovi vybrať asi celé črevá, a taký úkon, moji milí, taký sa veru u psíkov nevykonáva… Správne je ODČERVENIE, akože ODstrániť ČERVíky z tela psíka. Chápeme sa? Zapísať a podčiatknuť! ;) Prečo je odčervovanie dôležité? Je naozaj nutné dávať do psa toľko “chémie”? Môj pes má trus v poriadku, prečo by som ho mal odčerviť? Nekŕmim surovým mäsom, tak kde by mohlo dôjsť k nakazeniu? Kúpil som šteňa “s papiermi”, aj tak je nutné ho odčerviť? Kladiete si podobné otázky a máte pochybnosti, či sú záujmy Vášho veterinára len ekonomické alebo chce Vám i Vášmu psíkovi úprimne pomôcť a zabezpečiť veselé a zdravé spolunažívanie bez nepríjemností? Možnosť “B” je správna. Odčervovanie psov je nevyhnutný preventívny úkon. Chránite ním nielen svojho chlpáča, ale i ostatných psíkov v okolí či samých seba. Niektoré parazity sú totiž prenosné zo psov na človeka. Vajíčka väčšiny parazitov sú veľmi odolné v prostredí. Vajíčko škrkavky napríklad prežíva v pôde aj niekoľko rokov. Že Váš psík nepapá surové mäsko? Nemusí. Stačí sa prejsť po tráve, hline, psík dokonca ani nemusí vonku nič požierať, môže si len labky oliznúť a vajíčka sa tak veľmi ľahko dostanú do tráviaceho traktu. Zdravé dospelé psy majú dostatočne vyvinutý imunitný systém na to, aby boli odolné voči parazitom v tele a nedávali navonok nijakým spôsobom najavo, že majú v tele nepozvaných hostí. Z tohto dôvodu treba odčervovať aj psy, ktoré netrpia hnačkovými problémami. Tým, že psíka odčervíte, eliminujete vylučovanie vajíčok parazitov do prostredia a chránite tým tak psíky, u ktorých by prípadné začervenie mohlo narobiť veľkú neplechu. Hovoríme o šteniatkach a mladých psíkoch, ale i starých jedincoch s oslabenou imunitou, ďalej psíkoch s citlivým trávením či tých, ktorí trpia ťažkým ochorením oslabujúcim imunitu. Začervenie psíka, hlavne šteniatka nie je zakaždým dôkazom nízkej hygieny chovu. Stať sa môže každému a naozaj treba odčervovať aj tie “značkové” papierové psíky. V prípade šteniatok je to naozaj nevyhnutnosť a frekvencia odčervovania je vyššia ako u dospelých psov. Príčin je hneď niekoľko: 1. k nakazeniu môže dôjsť už počas vývoja v brušku maminky migráciou červov 2. rovnako v dôsledku migrácie môže dôjsť k nakazeniu pri saní mliečka 3. šteniatka sú zvedavé, všetko okusujú, olizujú, a tak môže oveľa ľahšie dôjsť k nakazeniu z prostredia 4. tráviaci trakt šteniatok ešte nie je dostatočne vyvinutý a odolný, a tak môže prítomnosť parazitov spôsobiť nepríjemné zdravotné problémy (hnačky, zvracanie, kašeľ, chudnutie, chradnutie...) S akými vnútornými parazitmi psov sa najčastejšie stretávame v našich zemepisných šírkach? škrkavky
Asi úplne najčastejším vnútorným parazitom psov v našich zemepisných šírkach sú škrkavky (Toxocara canis). Ich vajíčka sú extrémne odolné, v prostredí vydržia aj niekoľko rokov. Parazitujú v črevách, no počas vývoja dochádza k migrácii jednotlivých larválnych štádií telom psa. K nakazeniu môže dôjsť priamym požraním vajíčok ale aj transplacentárne (tzn. cez placentu počas vývoja v maternici) alebo laktogénne (tzn. pri saní mliečka). V ojedinelých prípadoch môže dôjsť k nakazeniu človeka.
Giardia
Ďalším parazitom, ktorý má zoonotický potenciál (tzn. potenciál prenosu zo zvierat na človeka) je Giardia (niektoré zdroje uvádzajú názov Lamblia). Ide o jednobunkového parazita, ktorý spôsobuje typické intermitentné (striedavé) hnačky. To znamená, že psík má pár dní hnačku, potom je zase pár dní ok. K prenosu dochádza požraním v prostredí odolných cýst, prípadne pitím kontaminovanej vody. Bežné odčervenie nie je dostatočne účinné, a tak je v prípade hnačiek nereagujúcich na klasickú podpornú terapiu aj napriek pravidelnému odčervovaniu niekedy potrebné koprologické vyšetrenie trusu.
kokcídie
Medzi relatívne časté črevné parazity psíkov patria aj kokcídie. Najčastejšie sa jedná o druh Isospora canis, prípadne kryptosporídie. K nakazeniu dochádza orofekálnou cestou, spôsobujú závažné hnačkovité ochorenia najmä u šteniat a u značnej časti populácie psov prebieha kokcidióza asymptomaticky (tzn. bez príznakov). Vajíčka kokcídií sú veľmi odolné v prostredí. Časť ich životného cyklu prebieha v stene sliznice čreva. Zatiaľ čo je Isospora canis hostiteľsky špecifická pre psy, tak kryptosporídie majú zoonotický potenciál.
hlísty
Ďalším parazitom, ktorý je potenciálne prenosný na človeka (názory na možnosť prenosu na človeka sa líšia, no sú popísané prípady výskytu tenkohlavca u ľudí), je tenkohlavec líščí (Trichuris vulpis). Jeho výskyt je v poslednej dobe v našich zemepisných šírkach vďaka pravidelnému preventívnemu odčervovaniu nižší, no stále sa vyskytujú prípady pozitívnych jedincov. Patrí medzi hlístice, jeho vajíčka sú taktiež veľmi odolné v prostredí (nákazy schopné vydržia v prostredí aj niekoľko rokov) a k prenosu dochádza orofekálnou cestou. Typickým príznakom nakazenia týmto parazitom je strata hmotnosti, striedavé hnačky, prítomnosť krvi v truse, vo vážnejších prípadoch až chudokrvnosť.
pásomnice
Nanešťastie, psom sa nevyhýbajú ani pásomnice. Najčastejším druhom napádajúcim psy je Dipylidium caninum. Zaujímavosťou tohto druhu pásomnice je fakt, že jej medzihostiteľom je najčastejšie blcha. Pes sa tak pri hryzení z dôvodu zablšenia môže ľahko nakaziť. Okrem bĺch môžu byť zdrojom pásomníc aj vtáky, zajace, králiky či hlodavce. Dospelé pásomnice uvoľňujú články svojho tela plné vajíčok do výkalov psa. V niektorých prípadoch môžu byť tieto články viditeľné voľným okom, pripomínajúce semienka šalátovej uhorky. Okrem trusu môžu byť viditeľné aj prilepené v okolí konečníka psa. Psy napadnuté pásomnicami sa často šúchajú (tzv. sánkujú) a niekedy môže dôjsť k vyzvracaniu dlhších úsekov týchto parazitov. Prenos pásomníc zo psov na človeka je zriedkavý, no nie úplne nemožný, najčastejšie k tomu dochádza u detí a ľudí s nízkymi hygienickými návykmi.
Ako často treba odčervovací prípravok podávať v prípade preventívneho programu? šteniatka od 2. týždňa veku do 3 mesiacov veku každé 2 týždne (všetky šteňatá vo vrhu, vrátane matky a ostatných psov v domácnosti) šteniatka od 3 do 6 mesiacov veku 1x za mesiac psy od 6 mesiacov veku (vrátane dospelých jedincov) aspoň 4x do roka (tento interval sa môže meniť v závislosti od spôsobu chovu psíka - jedince chované pri hospodárskych zvieratách či kŕmené surovým mäsom a vnútornosťami je odporúčané odčervovať častejšie, to isté platí pre psy vyskytujúce sa vo veľmi zamorenom prostredí) Aké prípravky na odčervenie používať?
Náš trh je bohatý na množstvo prípravkov určených na odčervenie psov. Líšia sa obchodným názvom, obsahom účinných látok, indikáciou (tzn. účinkom na konkrétne parazity) či liekovou formou. Psíka tak možno odčerviť nielen klasickými tabletami, ktoré pozná asi väčšina psíčkarov, ale i pastami, ochutenými tabletami či spot-on prípravkami. Posledné spomínané sú ideálnou voľbou pre jedince s citlivým trávením, pre ktoré je preventívne odčervenie nevyhnutné, no zároveň častokrát neznesú žiadne tablety podané s krmivom. Nezabúdajte však, že parazity, podobne ako baktérie, si dokážu vybudovať rezistenciu voči antiparazitárnym prípravkom, a tak je nevyhnutné striedanie účinných látok. BENZIMIDAZOLY (fenbendazol, febantel, flumendazol, mebendazol…) MAKROCYKLICKÉ LAKTÓNY (ivermektín, selamektín, moxidectín, milbemycín oxim...) PRAZIQUANTEL TETRAHYDROPYRIMIDÍNY (pyrantel) ANTIMIKROBIÁLNE LÁTKY S ANTIPARAZITÁRNYM ÚČINKOM (sulfonamidy, metronidazol...) Vyššie uvedené účinné látky sa líšia spektrom a mechanizmom účinku. Nakoľko majú vnútorné parazity rôznu povahu, nepatria všetky do jednej skupiny, nemajú rovnaký metabolizmus, tak aj látky účinkujúce proti nim musia byť rôzne. Preto nie je možné vytvoriť jedno univerzálne širokospektrálne antiparazitikum. Najčastejšie používané antiparazitiká však obsahujú kombinácie týchto účinných látok pre pokrytie čo najširšieho spektra najčastejšie sa vyskytujúcich parazitov s čo najmenším dopadom na zdravie psíka pri ich preventívnom podávaní. Dá sa to aj inak? Jasné, každý majiteľ má možnosť miesto pravidelného odčervovania psíka v rovnakých intervaloch nosiť veterinárovi trus na preventívne koprologické vyšetrenie (tzn. vyšetrenie trusu). Trus treba zbierať 3 dni po sebe do jednej nádoby, pričom z každého dňa stačí vzorka o veľkosti vlašského orecha. Nádobu, do ktorej vzorky zbierate, držte na chladnom mieste a po odobratí poslednej vzorky zaneste ihneď veterinárovi (vzorky majú byť čerstvé). V prípade negatívneho výsledku nie je nutná aplikácia antiparazitika a pri pozitívnom výsledku je možné cielená voľba účinnej látky. Voľba preventívneho odčervenia miesto koprologického vyšetrenia je často otázkou ekonomickou, nakoľko sú ceny odčervovacích prípravkov výrazne nižšie ako cena vyšetrenia trusu. Rada na záver? Či už sa rozhodnete pre preventívne odčervovanie alebo pravidelné koprologické vyšetrenie, odporúčame nezanedbávať ho! Spolu s dôsledným zbieraním výkalov psíka ihneď po vykadení tak pomáhate zamedzovať šíreniu parazitov v prostredí a pomáhate tak udržiavať zdravých nielen svojich chlpáčov, ale aj seba, ostatných ľudí a psíkov, pre ktorých aplikácia odčervovacieho prípravku nie je úplne najvhodnejšia.
0 Comments
|
