Keď je psík "taký nijaký"

Nočná mora veterinárov. Do ordinácie vstupuje majiteľ so psíkom. Psík v strednom veku, príde po svojich, nekríva, nedusí sa, nekašle, kebyže sa nebojí veterinára, možno by aj chvostom zavrtel, srsť vyzerá dobre - jednoducho, na prvý pohľad žiadny problém. A tak prichádza na rad tradičná otázka: “Ako môžem pomôcť? Aký má psík problém?” A z majiteľa dvíhajúc ramená vypadne len neisté: “Viete, on je taký nijaký…”

---

Psík Vám nepovie, čo ho bolí, ako sa cíti… O to je horšie, keď ani jeho majiteľ nevie popísať zmeny, ktoré si na svojom psíkovi všimol a ktoré ho viedli k návšteve u veterinára. Preto Vám v najbližších riadkoch poradím, na čo sa sústrediť skôr, ako prídete k veterinárovi.

Trias
Jednotné pomenovanie základných životných parametrov teplokrvných živočíchov. Radíme sem dychovú frekvenciu, teplotu a srdečnú frekvenciu.

DYCHOVÁ FREKVENCIA
Najľahšie ovplyvniteľná stresom či vzrušením. 

10-30x/min

TEPLOTA
U psíkov ju meriame rektálne - to znamená zastrčením teplomeru do… (veď viete kam, pod pazuchu ani do papuľky to nebude). Naše chlpy a netrpezlivosť nám neumožňujú iné spôsoby, na ktoré ste zvyknutí z vlastného merania teploty u ľudí.

37,5 - 39 °C

U šteniatok môže byť teplota fyziologicky aj o pol stupňa vyššia pre ich vyššiu intenzitu metabolizmu. Okrem rôznych ochorení nastáva nárast telesnej teploty aj v dôsledku stresu, vzrušenia či fyzickej aktivity.

SRDEČNÁ FREKVENCIA/PULZ
Závisia od veľkosti psa. Meriame ich priložením dlane na ľavú stranu hrudníka za lakeť alebo nahmataním tepny na vnútornej strane stehna (viď obrázky nižšie). Sú ľahko ovplyvniteľné stresom, vzrušením či aktivitou, no nie tak ľahko ako dych. U zdravého jedinca sa zhodujú, no v prípade poruchách srdečného rytmu dochádza k rozdielnym hodnotám pulzu a srdečnej frekvencie.

160 - 200 bpm šteniatka

100 - 140 bpm malé plemená psov

60 - 100 bpm veľké plemená psov

bpm = údery za minútu

Sfarbenie slizníc
Sliznice pokrývajú vnútorné povrchy dutých orgánov či orgánových systémov. Zjednodušene si ich môžete predstaviť pod pojmom ďasná. Ich farba odzrkadľuje rôzne stavy organizmu. Prirodzene sú svetlo ružovej farby (viď obrázok vedľa) (pokiaľ nie sú pigmentované). V závislosti od rôznych patologických stavov sa ich farba môže meniť od bielej (chudokrvnosť, krvácanie, šok, podchladenie…) cez výrazne červenú (zápal) a modrú (nedokrvenie) až po žltú (ochorenie pečene, rozpad červených krvieniek, intoxikácia…).

a čo ďalej?

Všímajte si na psíkovi (a ideálne aj zaznamenávajte) tieto veci:

základná história problému

1. žerie? s chuťou? pije?
2. zvracia? napína ho? slintá? mľaská? pojedá trávu?
3. kadí? aký má charakter trusu? (formovaný/neformovaný - kašovitý, hlienovitý, vodnatý, s prímesou krvi)
4. nezdá sa Vám, že by pil viac? koľko vody vypije za deň? (pes by nemal vypiť viac ako 100ml/kg/deň)
5. nezdá sa Vám, že by močil viac/častejšie ako obvykle? nezmenil sa spôsob močenia? (prerušovaný prúd, ucvrkávanie, tlačenie bez produkcie moču, krv v moči) nepomočuje sa? je únik moču zámerný alebo vedomý?​
6. nezdá sa Vám, že by žral viac ako obvykle?
7. chudne? priberá?

---

dýchací aparát, srdce

1. kašle?
2. kýcha?
3. dusí sa?
4. ťažko dýcha?
5. ​vykašliava čosi? je prítomný výtok z dýchacích ciest? ak áno, čo/aký?
   

(pokiaľ ste na jednu z vyššie položených 4 otázok odpovedali áno, ideálne je takýto jav natočiť - pokojne na telefón, aby ste sa potom s veterinárom nedohadovali, či Váš pes kýcha, kašle alebo sa dusí)

---

pohybový a nervový systém

1. je stále rovnako aktívny? nie je ospalejší, pomalší, smutnejší či naopak hyperaktívnejší?
2. nekríva? nereaguje bolestivo na dotyk?
3. orientuje sa v prostredí?
4. ​nenastávajú straty vedomia, kŕče?
   

---

koža a srsť

1. škriabe sa?
   
2. líže sa?
   
3. trasie hlavou?
   
4. šúcha sa?
   

    (pokiaľ áno, kde a ako často?)

Pokiaľ ste na hociktorú z otázok odpovedali kladne, zaznamenajte si, ako dlho daný jav pozorujete, prípadne frekvenciu jeho výskytu.

Okrem histórie problémov (doktor možno použije termín anamnéza, tak aby ste vedeli, o čom…) je veľmi dôležitá aj história základných preventívnych úkonov psíka a spôsob chovu. Konkrétne sa jedná o nasledujúce body:

základná prevencia

1. Bol očkovaný? Kedy? Aký preparát bol použitý?
   
2. Bol odčervený? Kedy? Aký preparát bol použitý?
   
3. Použili ste nejaké antiektoparazitiká (prípravky proti vonkajším parazitom)? Aké? Kedy?
   

---

pohlavný aparát

1. Pripomeňte veterinárovi, či bol psíček kastrovaný (aj sučka). Pokiaľ nie a máte doma fešandu, kedy naposledy hárala? Prípadne doplňte či a kedy mala šteniatka.
   
2. Všimli ste si výtok z pohlavných ciest či mliečnej žľazy?
   

---

ostatná história

1. Cestovali ste so psíkom do zahraničia? Kedy a kam? Na aký dlhý čas?
   
2. Máte aj iné zvieratá? Aké? Koľko?
   
3. Sú ostatní členovia domácnosti (vrátane zvierat) v poriadku, zdraví?
   

Nezabúdajte pri všetkom zdôrazniť frekvenciu výskytu, dĺžku trvania a spomenúť, pokiaľ sa podobný problém vyskytol aj v minulosti.

Všetky vyššie spomenuté otázky sú len základ. Je toho oveľa viac, no toto sú vodítka, ktoré navedú veterinára na správny chodníček a pomôžu mu vybrať najvhodnejšiu metódu diagnostiky. Ušetria Vám čas a peniaze, ale hlavne pomôžu Vášmu psíčkovi! Vďaka tomu, že si začnete všímať konkrétne dôvody, prečo sa Vám zdá psík “taký nijaký”, sa dokážete pri najbližšej návšteve vyvarovať tomuto slovnému spojeniu a urýchliť riešenie konkrétneho problému.